Do roku 2013 by mali pracovníci osemnástich špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) zdigitalizovať vyše 4,4 milióna unikátnych zbierkových predmetov. Podľa analýzy venujú kurátori v súčasnosti digitalizovaniu vedomostí o múzejných zbierkach len tri až päť percent svojho pracovného času. Komplexné spracovanie zbierok súčasným tempom by trvalo asi 36 rokov. Túto vysoko odbornú prácu kurátorov odsúva bokom celý rad činnosti, ktoré sú síce potrebné pre chod múzea, no nesúvisia s vedomostným zhodnocovaním zbierok. Preniesli sa na nich pre neustále znižovanie personálnych stavov. Ján Jurkovič z Centrálnej evidencie múzejných zbierok SNM v rozhovore pre agentúru SITA tvrdí, že SNM dokáže digitalizáciu zvládnuť za štyri roky pod podmienkou, že múzeá obnovia svoj odborný potenciál a odbremenia kurátorov od druhoradých činností.
Digitalizácia múzejných predmetov je náročný proces. Zatiaľ čo napríklad u knižničného dokumentu sa jeho nasnímaním prevedie celý obsah knihy do digitálnej podoby, u múzejného zbierkového predmetu je digitalizácia podstatne komplikovanejšia. Zbierky múzeí sú súbory predmetov zviazané so systémom vedomostí o nich. Bez týchto vedomostí by podľa Jurkoviča nemali predmety kultúrnu, ale len materiálnu hodnotu. Ich nasnímanie je teda len jednou stránkou programu digitalizácie. Rovnako dôležitá je digitalizácia vedomostí o nich.
„Tieto vedomosti sú sčasti zaznamenané na katalogizačných kartách, no ich podstatný diel existuje zatiaľ len v podobe znalostí odborných pracovníkov múzeí – len v hlavách múzejníkov. Preto považujeme za najnaliehavejšiu požiadavku premeniť tento vedomostný potenciál na digitálny obsah,” hovorí Jurkovič.
SNM by malo digitálne spracovať 4,4 milióna zbierkových predmetov. Pri 1,2 milióna vytvorí aj vizuálnych zástupcov vo forme 2D a 3D záznamov, pričom náklady na vizualizáciu jedného predmetu môžu dosiahnuť až 10 000 korún (332 €). Každý predmet si vyžaduje špeciálny prístup, rôzne metódy i technológie digitálnej vizualizácie. Digitálne spracovanie jedného predmetu podľa súčasných európskych štandardov a nárokov na rozsah údajov, či kvalitu záznamu trvá v priemere jeden deň.
„Za posledných 15 rokov zredukovali racionalizačné opatrenia zriaďovateľov múzeí odborný potenciál múzeí na tretinu,“ hovorí Jurkovič. O takmer 15 miliónov zbierkových predmetov sa stará približne 350 kurátorov. „Nemuselo by to vyzerať až tak zle, nebyť toho, že sú kurátori zavalení celým radom rôznych povinností, pre ktoré sa k samotnému vedomostnému zhodnocovaniu zbierok často vôbec nedostanú,” dodáva Jurkovič. Podľa neho sú dve možnosti, ako situáciu vyriešiť. V prvom prípade by kurátor na čas intenzívnej digitalizácie dostal asistenta, ktorý by ho odbremenil od prác, čo priamo nesúvisia s projektom. Druhou možnosťou je platiť z rozpočtu projektu výkony kurátora. Múzeum by tak mohlo mzdové prostriedky použiť na pokrytie výkonov kurátora v oblastiach, ktoré priamo nesúvisia s digitalizáciou.
SNM elektronicky spracováva vlastné zbierky takmer 15 rokov, v súčasnosti je spracovaných 3,7 %. Od roku 2009 chce začať s projektovo organizovanou intenzívnou digitalizáciou. Náklady na projekt od spracovania vedomostného systému cez reštaurovanie, snímanie, postprocesing, technológie, správu digitálneho depozitára, sprístupnenie zbierok cez web v „digitálnej študovní“ a virtuálnych expozíciách až po ľudské zdroje – predstavujú kvalifikovaným odhadom štyri miliardy korún (132,77 milión €).
Konečným cieľom digitalizácie múzejných zbierok je komplexne sprístupniť verejnosti unikátne kultúrne objekty, ktoré sú doteraz skryté v rôznych depozitároch rozdrobených po celom Slovensku. Prostredníctvom výstav alebo stálych expozícií vidia návštevníci múzeí len tri až päť percent z ich celkového množstva. Exponáty v digitálnej podobe by mohli vďaka internetu súčasne študovať státisíce ľudí na celom svete.
„Osobný kontakt so zbierkovým predmetom je nenahraditeľný, lenže na ten musí byť človek pripravený. Ak o danom predmete nič neviem, nebudem za ním cestovať desiatky či stovky kilometrov do múzea, aby som ho videl,” tvrdí Jurkovič. Ani do Louvre by podľa neho nechodili tisícky návštevníkov a nestáli by vo vytržení napríklad pred obrazom Mony Lisy, keby nevedeli, kto ho namaľoval a prečo má takú vysokú hodnotu.
zdroj: zive.sk
Recent Comments